Diakonia‎ > ‎

Farnosť tvoria ľudia, ktorí spolu slúžia...


Diecézna charita

uverejnené 1. 10. 2013, 5:30 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 1. 10. 2013, 6:38 ]

Diecézna charita Žilina je samostatnou právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Bola zriadená žilinským diecéznym biskupom Mons. Tomášom Galisom dňa 20. októbra 2008. Poskytuje starostlivosť ľuďom v núdzi, bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie.

"Záleží nám na osude opustených detí, rodín v hmotnej núdzi, ľudí bez domova, so zdravotným postihnutím, chorých a starých. Zabezpečujeme našim klientom charitatívne, sociálne, zdravotnícke a výchovno-vzdelávacie služby v jednotlivých zariadeniach. Naším cieľom je znižovať počet ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej a sociálnej núdzi prostredníctvom poskytovaných sociálnych služieb, prostredníctvom profesionálnej pomoci a vďaka našim darcom a sponzorom." (www.charitaza.sk)

Zariadenia diecéznej charity v našej farnosti

Dom charity sv. Vincenta, Žilina 

Klienti: ľudia bez domova, prepustení z výkonu trestu, sociálne slabí ľudia

Služby: Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb a na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva.
  • nocľaháreň
  • nízkoprahové denné centrum
  • stredisko osobnej hygieny
  • základné a špecializované sociálne poradenstvo
  • pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov
  • zber a výdaj šatstva pre klientov
  • predaj pouličného časopisu Nota Bene

Dom charity sv. Kamila, Žilina

Klienti: starí a chorí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím
Služby:
  • pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby
  • sociálne poradenstvo
  • sociálna rehabilitácia
  • ošetrovateľská starostlivosť
  • ubytovanie
  • stravovanie
  • upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva
  • osobné vybavenie
  • utvárajú sa podmienky na úschovu cenných vecí a vzdelávanie
  • zabezpečuje sa záujmová činnosť a pracovná terapia

Charitatívna služba v rodinách, Žilina

Klienti: starí a chorí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím
Služby:
  • opatrovateľská služba – pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách
  • požičiavanie zdravotníckych pomôcok osobám s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom odkázaným na pomôcku
  • základné sociálne poradenstvo

Sestry Panny Márie Útechy

uverejnené 1. 10. 2013, 5:13 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 1. 10. 2013, 8:31 ]

Inštitút sestier útechy sa zrodil jednoducho v živote a zo života, tak ako rozkvitnú na jar kvety na lúkach. Nečakane, bez prípravy a pestovania. Životná sila jednej ženy - Maríe Rosy Molas - a jej prvých nasledovníčok dala zrod novej rodine v Cirkvi určenej prežívať útechu Boha, Ježiša Krista a prinášať ju ľuďom. Dali im meno, ktoré priniesol ich život. Nezačali utešovať preto, že mali v mene slovo „útecha“, ale dali im toto meno, pretože zodpovedalo skutočnosti ich života.

Charizmou Kongregácie&nbspje utešovať:

  • Prinášať svetu silu lásky, ktorá je plnosťou viery a aj skúsenosťou kríža.
  • Byť nástrojom poznania Boha, ktorý je Láska, a prinášať útechu dnešnému smutnému, utrápenému svetu.
  • Privádzať k skúsenosti Kristovej lásky, ktorý je Tešiteľom.
  • Sprítomňovať pravdu, dobrotu Krista, ktorý je prejavom Otcovho milosrdenstva, Krista pokoja, Krista radosti, Krista lásky.
  • Poskytovať blížnym veľkorysú, neúnavnú a plodnú službu..., ktorej základom je vytrvalá, pevná a dôverná oddanosť Pánovi..., hlboký život modlitby a rozjímania.

Sestry Panny Márie Útechy prišli na Slovensko 7. septembra 1994 s úprimným želaním prispieť niečím v procese aktualizácie a upevňovania viery. Boli prijaté Otcom kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom do Nitrianskej diecézy. Vo februári 1995 otvorili prvý dom na Slovenku v Nitre a o 10 rokov neskôr druhý dom v Žiline.

V našej farnosti pôsobia sestry Panny Márie Útechy v týchto oblastiach:

  • Vyučovanie na školách
  • Práca a služba v Diecéznej charite
  • Katechéza pre ženy a deti v domove sociálnych služieb
  • Pastorácia vo väznici
  • Stretnutia s mentálne postihnutými v spolupráci s hnutím Viera a Svetlo
  • Pastorácia v nemocnici
  • Pastorácia s mládežou: stretnutia, modlitby, obnovy, príprava birmovancov...

Misionárky lásky

uverejnené 1. 10. 2013, 4:54 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 23. 9. 2017, 2:56 používateľom Farnosť Žilina Mesto ]

Misionárky lásky (sestry matky Terezy) v našej farnosti

Agnes Gonxha Bojaxhiu patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti 20. storočia. V pamäti sa nám zachovala ako drobná, usmievavá misionárka v bielo-modrom sárí, ktorá svojou láskou a obetavosťou k chudobným ešte vždy žije v srdciach mnohých ľudí. Narodila sa v roku 1910 v Skopje, v rodine albánskeho obchodníka. Navštevovala katolícku školu a počas svojho dospievania sa stretávala s jezuitskými kňazmi, ktorí jej rozprávali o misionároch v Afrike a v Indii. Keď mala osemnásť rokov odišla do Írska, kde vstúpila k loretánskym sestrám a prijala meno Tereza po sv. Terézii z Lisieux. Po dvadsiatich rokoch v reholi ju opustila a založila v Kalkate rehoľu s názvom Kongregácia Misionárok lásky. Zomrela v roku 1997. Misionárky lásky vtedy mali už vyše 4000 členov a okrem ženskej vetvy rehole existovala aj mužská vetva, tzv. Pátri Misionári lásky a Bratia Misionári lásky. V roku 1979 jej bola udelená Nobelova cena za mier. V tom istom roku kongregácia dokázala činy takmer nemožné. Založila prvé kláštory v komunistických krajinách. Či už v Chorvátsku, východnom Berlíne a nakoniec aj v samotnom Sovietskom zväze. Agnes Gonxha Bojaxhiu Slovensko navštívila dvakrát, v roku 1987 a v roku 1990, kedy u nás ostali aj prvé Misionárky lásky.

Prvý dom bol založený v Čadci, ale v roku 1999 sa sestry presťahovali do Žiliny. Druhý dom sa nachádza v Bratislave. Zaujímavosťou je, že kongregácia Misionárok lásky skladá nie tri, ale štyri rehoľné sľuby. Pri sľube chudoby, čistoty a poslušnosti sa štvrtým sľubom stal sľub poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším. 

Celkovo je u nás 12 sestier, z toho 4 v Žiline. Sú to štyri veľmi veselé a pracovité ženy. Sestra predstavená pochádza z Indie, dve sestry sú z Poľska a jedna z Rumunska. Náplňou ich povolania je venovať sa najchudobnejším. Do Žiliny sa presunuli aj kvôli väčšiemu počtu bezdomovcov, či ľudí závislých na alkohole, drogách, alebo prostitúcii.

Ich domov sa nachádza neďaleko Mariánskeho námestia, je to trojposchodová budova, ktorá sama prezrádza ako jednoducho sestry žijú. Najmodernejšie zariadenie v celej budove je starší telefón. Nenájdete tu žiadny televízor, či počítač a dokonca ani práčku. Všetko sa perie ručne. Sestry majú na dolnom poschodí klauzúru a veľmi peknú a jednoducho zariadenú kaplnku. Na prvom poschodí žije zhruba 10 mužov. Sú to zväčša alkoholici a bezdomovci, ktorí sa snažia začať „nanovo“. Musia však dodržiavať program, ktorý začína ráno sv. omšou a pokračuje prácou, o 15 hodine modlitbou ruženca. A samozrejme nemôžu si vypiť. Druhé poschodie ich domu tvorí kaplnka a miestnosti na katechézy. 

A program sestier? Už podľa názvu Misionárky lásky môžeme vycítiť, že ich hlavným poslaním je vniesť lásku tam, kde sú. Priniesť Božiu prítomnosť do každého srdca, ktoré stretnú. Chodia do väzníc, do nemocníc, starajú sa o bezdomovcov, narkomanov, ktorí bývajú v ich dome, ale aj o tých, ktorých stretnú v meste. Starajú sa o Rómov. Táto starostlivosť pozostáva z evanjelizácie dospelých ako aj detí. Každý pondelok majú sestry s deťmi Átrium, čo sú krátke a veľmi zaujímavé katechézy. V nedeľu majú naopak svätú omšu na ktorej je vždy aspoň 25-30 rómskych detí. Určite by som spomenul aj deň 14. september 2012, keď na Bratislavskej ulici sestričky spolu s diecézou postavili kríž a menšiu kaplnku Panny Márie. V nedeľu po svätej omši prichádzajú bezdomovci a každý, kto cíti hlad, na obed, ktorý sestry pripravili a poobede sa všetci spoločne v kaplnke modlia ruženec. Okrem toho treba povedať, že sestry sú aj tzv. „administratívny vyslanci“. Totiž pre ľudí v núdzi vybavujú všetky možné záležitosti, ako vybavenie nového občianskeho preukazu, či zabezpečenie bývania v dome dôchodcov, alebo ústave. A okrem toho samozrejme varia pre všetkých, čo bývajú v ich dome, zabezpečujú lieky, nákupy a vlastne by sa dalo povedať, že sú neustále na nohách. Aby toto všetko sestry dokázali musia samozrejme aj čerpať odniekiaľ silu a energiu. A týmto zdrojom je pre ne najmä modlitba. Misionárky lásky majú spoločné modlitby ako je breviár, ruženec, či každodenná adorácia. A druhým zdrojom energie je šťastie a vďačnosť, ktoré prinášajú ostatným.

L. N. Tolstoy raz povedal, že šťastie je skutočné len vtedy, keď je zdieľané. A myslím, že práve toto je ten najväčší dar, ktorý sestry svetu ponúkajú. Ich prítomnosť, úsmevy, radosť, vieru, nádej a lásku. No najväčšia z nich je láska.

Martin Buňo

1-3 of 3